Populárny umelec sa v pondelok 23. októbra dožíva 80 rokov.
Václav Neckář sa narodil 23. októbra 1943 v Prahe do umeleckej rodiny.
Mal tri roky, keď sa rodičia presťahovali do Ústí nad Labem. Otec získal
angažmán v divadle, matka tam bola ekonómkou, a tak sa Vašek s bratom
Janom pohybovali v zákulisí opery.
Václav Neckář mal len deväť rokov, keď v marci 1953 spieval detský part
vo Verdiho opere Otello. Po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej
škole (1962) chcel študovať herectvo na Divadelnej fakulte Akadémie
múzických umení v Prahe, no neprijali ho. Absolvoval však konkurz do
elévskej školy pri Divadle pracujúcich v Moste, kde účinkoval do
februára 1964. Následne sa odsťahoval do Plzne, pretože dostal ponuku z
divadla Alfa. Tam v roku 1964 nahral aj svoju prvú pesničku s názvom Jen
tak.
Herecké a spevácke výkony začínajúceho umelca neunikli pozornosti
dirigenta Josefa Vobrubu, a tak začala Neckářova spolupráca s Tanečným
orchestrom Československého rozhlasu. Od augusta 1965 už účinkoval v
pražskom hudobnom divadle Rokoko. Prvé hity českého speváka prišli v
podobe piesní Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě a Ze soboty na nedeli. V
roku 1966 vyšla aj debutová LP platňa Václav Neckář zpívá pro mladé, na
ktorej boli ďalšie hity ako Stín katedrál či Lékořice.
Úspech mala formácia Golden Kids. Vznikla 1. novembra 1968 a spolu s
Neckářom ju vytvorili kolegyne z divadla Rokoko Marta Kubišová a Helena
Vondráčková. Doma aj v zahraničí účinkovali do 3. februára 1970. Pár dní
nato dostala Marta Kubišová zákaz účinkovania, nepomohli ani priaznivé
zahraničné ohlasy z mesačného účinkovania v parížskej Olympii či na
festivale Midem v Cannes.
Od roku 1971 koncertoval Václav Neckář s vlastnou skupinou Bacily, jej
vedúcim bol na začiatku gitarista Ota Petřina, od roku 1974 jeho mladší
brat Jan Neckář. S Bacilmi vydal úspešné albumy Tomu, kdo nás má rád
(1975), Planetárium (1977), My to spolu táhnem dál (1985) či Atlantída
'99 (1987). V novembri 2002 skolaboval uprostred nakrúcania televízneho
programu. Z mozgovej mŕtvice sa vyliečil a v roku 2004 sa aj vrátil na
koncertné pódiá. Album Oči koní vydal roku 2005.
Bohatá je aj filmografia Václava Neckářa. Dominuje v nej film Ostro
sledované vlaky režiséra Jiřího Menzela z roku 1966, kde hral hlavnú
postavu mladého výpravcu Miloša Hrmu. V roku 1968 získal tento film
Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Účinkoval tiež vo filmoch Ta naše
písnička česká (1967), Kulhavý ďábel (1968), spolu s Helenou
Vondráčkovou v známej rozprávke Šíleně smutná princezna (1968), ďalej v
tituloch Skřivánci na niti (1969), Pan Vok odchází (1979), Zpívej,
kovboji (1981), Plaváček (1986) či Báječná show (2002).
Počas 21. ročníka udeľovania cien českej Akadémie populárnej hudby Anděl
2011 uviedli Václava Neckářa do Siene slávy. Zároveň za skladbu
Půlnoční dostal aj dvoch Andělov českej akadémie populárnej hudby za
skladbu roka a videoklip roka. V apríli 2011 poslucháčov potešil album
Dobrý časy.
Spevácku tvorbu jubilanta dokumentujú aj viaceré výberovky. V roku 2006
vyšla dvojkompilácia najväčších hitov Jsem tady já/40 hitů, v decembri
2008 DVD s názvom Nejsem gladiátor. V marci 2011 vyšla trojkompilácia
Život/Zlatá kolekce a k 70. narodeninám vyšla v októbri 2013 kompilácia
Václav Neckář: Největší hity (1965-2013). V októbri 2014 vydal štúdiový
album s vianočnými skladbami Mezi svými. K životnému jubileu vydal
Supraphon kompiláciu Osmdesát / Největší hity 1965 - 2023, ktorá ponúka
80 nahrávok, rozdelených do štyroch CD a jednu novú skladbu s názvom
Snílek.